Body záujmu
Zemplínska šírava v minulosti nazývaná Zemplínska či Podvihorlatská sĺňava, je vodná nádrž na východnom Slovensku v povodí Bodrogu pod Vihorlatskými vrchmi. Je druhou najväčšou vodnou priehradou na Slovensku podľa plochy hladiny, a zároveň treťou najväčšou na Slovensku podľa celkového objemu vody.
Tokajská vinohradnícka oblasť. Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Vinohradnícka oblasť Tokaj je predovšetkým miestom zrodu kráľovského moku, ale skrýva v sebe veľa nepoznaného. Toto jedinečné miesto na Slovensku dotvárajú nie len historické tufové pivnice, sudy plné vína, malebné dedinky s bohatou históriou, v ktorých tajomstvá minulosti dnes odhaľujú kultúrno-historické pamiatky, ale unikátnym miestom ho svojou tvrdou a svedomitou prácou robia aj pestovatelia, výrobcovia vín a miestni obyvatelia. Rozprávkové prechádzky vinohradmi a okolitou prírodou, tradičné domáce jedlo a príjemné vidiecke ubytovanie očarí každého, kto navštívi tento jedinečný kút Slovenska.
Do siete slovenských národných parkov pribudol v roku 1997 Národný park Poloniny, ktorý je najvýchodnejším slovenským národným parkom. Poloniny sú lokalizované na slovensko-poľsko-ukrajinskom pohraničí a bezprostredne susedia s poľským Bieszczadskim Parkom Narodowym a ukrajinským Užanskym nacionaľnym pryrodnym parkom. Horský celok, v ktorom národný park vyhlásili, je známy pod názvom Bukovské vrchy. Pomenovanie Poloniny pochádza od jedinečných horských hrebeňových lúk nachádzajúcich sa nad úrovňou lesa, v týchto končinách nazývaných poloniny. V roku 1993 bol NP Poloniny organizáciou UNESCO zaradený do siete medzinárodných biosférických rezervácií. V júni 2007 boli na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO pripísané aj pralesy Stužica, Havešová a Rožok v Bukovských vrchoch, spolu s Vihorlatským pralesom vo Vihorlatských vrchoch v CHKO Vihorlat a s pralesmi na Ukrajine. Takmer 80 % rozlohy Národného parku Poloniny tvoria lesy. Typický ráz krajiny predstavujú zaoblené hrebene a zamokrené doliny. Len miestami vystupujú na povrch ostré skalné vrchy. Výnimočnosť územia spočíva vo výskyte najväčších komplexov pôvodných bukovo-jedľových lesov v Európe, ktoré miestami prechádzajú až do pralesov, a to v mimoriadnej koncentrácii vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Územie Polonín charakterizuje výskyt veľkých šeliem – medveďa hnedého, vlka dravého, rysa ostrovida a mačky divej. Žije tu aj zubor hôrny, ktorý sa vo voľnej prírode na Slovensku vyskytuje iba v tomto národnom parku. Hlavným východiskom pre návštevu Polonín je obec Nová Sedlica. Poloniny sú známe tiež ako Park tmavej oblohy, za ktorý boli vyhlásené pri príležitosti Medzinárodného roku biodiverzity 2010 ako prvá oblasť tmavej oblohy na Slovensku. V oblasti je výborne viditeľná Mliečna cesta a bez ďalekohľadu je možné vidieť niekoľko tisíc hviezd (v mestách iba 200 a vo veľkomestách len 20). Park tmavej oblohy, okrem ochrany nočného životného prostredia, poskytuje taktiež informačný turistický program.
Dukliansky priesmyk je priesmyk v severnej časti Laboreckej vrchoviny, medzi vrchom Kýčera a Porubským sedlom. Sedlom prebieha slovensko-poľská štátna hranica. Na slovenskom území priamo pod sedlom pramení na juh tečúca Ladomirka. Pamätník Československej armády na Dukle je národná kultúrna pamiatka pripomínajúca spoločnú operáciu sovietskych a česko-slovenských vojsk o Dukliansky priesmyk, ktorá sa tu odohrala na jeseň v roku 1944. Tento prírodný areál patrí k najnavštevovanejším miestam regiónu. Nachádza sa v blízkosti hraničného priechodu do Poľska – Vyšný Komárnik a je pripomenutím Karpatsko-duklianskej vojenskej operácie. Počas bojov tu padlo vyše 60 tisíc sovietskych a československých vojakov. Pamätník vysoký 28 m postavili v roku 1949. Je zakomponovaný do vojenského cintorína, ktorý pretína kolonáda s bronzovými tabuľami. Tabule nesú mená 1 265 padlých príslušníkov 1. čsl. armádneho zboru. Okolie pamätníka s cintorínom je rozľahlým vojenským múzeom pod otvoreným nebom. Bývalé bojisko možno uvidieť z nadhľadu, ktorý návštevníkom poskytuje vyhliadková veža. V areáli prírodného múzea ako aj okolo cesty do Svidníka je rozmiestnených 55 kusov rozličnej ťažkej bojovej techniky z druhej svetovej vojny. V okolitých lesoch sa dá i dnes ukryť v zachovaných bunkroch. Do múzea patrí aj Údolie smrti v okolí obce Kapišová, kde sa odohrali najťažšie boje s masívnym nasadením tankov.
Múzeum Andyho Varhola v Medzilaborciach (MMUAW) bolo založené v roku 1991 ako prvé na svete venované osobnosti kráľa pop-artu. Dnes je múzeum nadregionálna špecifická inštitúcia múzejno-galerijného typu, zaoberajúca sa predovšetkým aktuálnymi tendenciami súčasného umenia a hlavne životom a dielom Andyho Warhola. Koncepčne mapuje, prezentuje a odborne spracováva nielen život a tvorbu Andyho Warhola, ale aj súčasné tendencie vo výtvarnom umení a kultúre, vplyv etnika pôvodu umelca na jeho dielo, vplyv pop-artu na aktuálne umenie a témy s tým súvisiace.
Pýchou nielen Šariša, ale aj celého Slovenska je starobylý BARDEJOV, ktorý patrí bezpochyby medzi najkrajšie slovenské mestá. Právom ho v roku 2000 zaradili do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. O Bardejove sa hovorí, že je najgotickejším mestom na Slovensku. Ústrednou plochou historického jadra je obdĺžnikové námestie obstavané radom starobylých meštianskych domov s typickými štítovými priečeliami. Uprostred námestia stojí budova bývalej radnice zo začiatku 16. storočia (1505 – 1509). V budove historickej radnice je nainštalovaná expozícia „história mesta – slobodné kráľovské mesto“. Ďalšiu expozíciu umiestnili do pôvodne gotického meštianskeho domu Gantzughof s renesančnou arkádou, ktorý stojí v juhozápadnom rohu námestia. Najvýznamnejšou pamiatkou námestia je rímskokatolícka Bazilika minor sv. Egídia stojaca v jeho severnej časti. Začali ju stavať začiatkom 15. storočia a postupne dostala podobu veľkolepej gotickej baziliky s tromi loďami. V interiéri zaujme súbor 11 neskorogotických krídlových oltárov z 15. storočia, z ktorých niektoré plastiky sa považujú za vrcholné európske rezbárske práce. Jedinečný pohľad na Bardejov z vtáčej perspektívy poskytuje ochodza mohutnej novogotickej kostolnej veže. Ozdobou mesta je aj františkánsky kláštor s kostolom. Kláštor stojí blízko hradieb mestského opevnenia, ktoré sú najzachovanejším stredovekým obranným systémom na Slovensku. Okrem kamenných hradieb sa zachovala aj brána a sedem bášt.
Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala v obci Ladomirová patrí medzi najreprezentatívnejšie chrámy východného obradu na Slovenskej strane Karpát. Chrám bol postavený v roku 1742 bez použitia jediného kovového klinca po vzore podkarpatsko-ruských lemkov a ako jediný lemkovského typu má oktagonálnu kupolu lode. Tento vplyv sa prejavuje i pri riešení dispozície a umiestnením zvonice nad časťou označovanou „babinec” – čo je akási predsieň, v ktorej sa kedysi zdržiavali ženy, ktoré nemali právo vojsť do chrámu. V interiéri kostola sú návštevníkmi obdivované nástenné maľby (fresky) a ikony, ktoré sú vytvorené v súlade s byzantským štýlom.
Spišský hrad – Východný horizont Spiša vytvára rozložitá silueta Spišského hradu, ktorý je s rozlohou vyše 4 ha jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v strednej Európe. V roku 1993 Spišský hrad a kultúrne pamiatky jeho okolia zapísali do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Výstavba stredovekého hradu na travertínovej kope sa datuje do začiatku 12. storočia. Mohutnosť nadobúdal takmer 600 rokov. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. Zo začiatku mal funkciu pohraničnej pevnosti na severnej hranici ranofeudálneho uhorského štátu. Potom sa na niekoľko storočí stal sídlom spišského župana, a tým aj hlavným centrom svetskej moci na Spiši. V druhej polovici 15. storočia sa o prestavbu hradu zaslúžil nový majiteľ Štefan Zápoľský, ktorý si tu chcel vytvoriť reprezentačné šľachtické sídlo. Na hrade vybudoval palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety. V hradných komnatách sa narodil aj jeho syn Ján, ktorý sa neskôr stal kráľom Uhorska. Posledné stavebné práce na hornom hrade riadili Thurzovci a Csákyovci. V roku 1780 hradný komplex zničil požiar a Spišský hrad sa postupne zmenil na zrúcaninu. Úplnému spustnutiu Spišského hradu zabránili až pamiatkari, ktorí v roku 1970 začali technicky náročnú konzerváciu hradieb a palácov ohrozených nestabilitou skalného podložia. V hradnom komplexe sú v súčasnosti umiestnené muzeálne expozície Spišského múzea o dejinách hradu, stredovekých zbraniach a feudálnej justícii. Krajinou v okolí Spišského hradu vedie pohodlný náučný chodník Sivá Brada – Dreveník. Turisti sa môžu na ôsmich zastávkach oboznámiť s históriou tejto oblasti, ako aj jej prírodnými zaujímavosťami.
Levoča – Bývalá metropola starobylého Spiša patrí vďaka svojej bohatej histórii a jedinečným pamiatkam medzi turisticky najnavštevovanejšie mestá na Slovensku. Historická časť mesta spolu s Dielom Majstra Pavla bola 27. júna 2009 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Za mohutnými hradbami sa v mestskej pamiatkovej rezervácii nachádza viac ako 300 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok! Prvá zmienka o meste Levoča, pod názvom Leucha, pochádza z listiny z roku 1249. Osada s výhodnou polohou na obchodnej ceste Via Magna (Veľká cesta) sa stala hlavným centrom nemeckej kolonizácie na Spiši a v roku 1271 bola povýšená na hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov. Za slobodné kráľovské mesto bola Levoča vyhlásená v roku 1323.
Slovenký raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska patrí do Spišsko-gemerského krasu a leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Jedna z najkrajších oblastí Slovenska a regiónu Spiš.Tento jedinečný kúsok prírody získal pomenovanie vďaka svojim vzácnym prírodným hodnotám a krásam. Tvoria ho zachované krasové planiny, hlboko zarezané riečne kaňony, rokliny a tiesňavy s čarovnými vodopádmi, rozsiahly podzemný svet jaskýň a priepastí i bohato zastúpená fauna a flóra.
Dom Roba Bartoša
Itinerár
- deň – Modra
- deň
- deň
- deň
- deň – Modra
Termín
júl 2020
Mapa
