Albánia a miešanie kultúr

Body záujmu

Sarajevo (tur. Saraybosna, nem. Sarajewo) je hlavné mesto Bosny a Hercegoviny. Nachádza sa v južnej časti krajiny, v Kantóne Sarajevo. Žije tu 432 000 ľudí (s okolitými opčinami takmer 660 000), no mnoho z nich (okolo 12 000) zomrelo počas Občianskej vojny v Juhoslávii. Majoritným etnikom sú Bosniaci, žijú tu tiež Srbi a Chorváti; väčšina Srbov mesto opustila počas vojny. Preslávilo sa dvoma udalosťami, a to atentátom na Františka Ferdinanda d’Este, čo bolo zámienkou na rozpútanie Prvej svetovej vojny a Zimnými olympijskými hrami v roku 1984. V hlavnom meste Bosny a Hercegoviny sa nachádzajú architektonické pamiatky rôznych kultúr a náboženstiev. Mesto sa nazýva aj “Jeruzalem Európy” vďaka existencii štyroch rôznych náboženstiev na jednom mieste. V Sarajeve nie je problém nájsť mešitu vedľa kostola, židovské synagógy či ortodoxné kostoly. Mesto bolo dlho pod nadvládou Osmanskej ríše, preto sa tu nachádza mnoho mešít a iných islamských pamiatok, ktoré mu dodávajú čiastočne orientálny charakter. Po roku 1878, keď ho obsadilo Rakúsko-Uhorsko, začali sa tu budovať aj kostoly rímskokatolíckej a srbskej pravoslávnej cirkvi.

Srebrenica je mesto na východe územia Bosny a Hercegoviny, spadajúce pod Republiku srbskú. V minulosti bolo mesto známe vďaka neďalekým kúpeľom a ťažbe soli, olova, zinku a zlata. Samotné meno mesta je odvodené od slova striebro. Podľa sčítania ľudu z roku 1991 zdržiavalo v srebrenickej oblasti 37 213 obyvateľov, z toho 72,9 % Bosniakov a 25,2 % Srbov. Dňa 6. júla 1995, počas vojny v Bosne na srebrenickú enklávu bosnianskych moslimov zaútočili srbské jednotky pod vedením Ratka Mladića. Približne 15 000 obyvateľov sa rozhodlo pre útek k Tuzle, ostatní sa vydali na niekoľko kilometrov vzdialenému Potočaru, kde sa chceli uchýliť pod ochranu jednotiek UNPROFOR, ale bez úspechu. Počas dvoch dní bolo mesto vyplienené a začalo sa hromadne vraždiť. Organizácie bosnianskych moslimov tvrdia, že bolo zabitých až 8 373 mužov, doteraz však nie je jasné, koľko ich bolo popravených a koľko zomrelo v boji, a vyšetrovanie sprevádzala obrovská politizácia a mnohé nevyjasnené okolnosti. Mnoho žien bolo znásilnených, došlo aj k vraždám žien a neplnoletých detí. Masaker v Srebrenici je najväčší vojnový zločin v Európe od konca druhej svetovej vojny. Medzinárodný súdny tribunál v Haagu ho označil za genocídu.

Kotorský záliv (po srbsky Boka kotorska) je najväčší prírodný záliv na juhu Jadranského mora a často býva mylne považovaný za najjužnejší európsky fjord. V týchto miestach však ľadovec (súvislý ľad) nikdy nebol, ide len o zatopené ústie rieky. Pod hladinou sú dodnes riečne naplaveniny a zvyšky niekdajšieho koryta. Nachádza sa v Čiernej Hore, názov má podľa mesta Kotor a delí sa na štyri menšie zálivy – Hercegnovský, Risanský, Kotorský a Tivatský. Celková dĺžka je 28 km a šírka je v najužšom mieste, zvanom Verige (reťaze), 350 m. Je to najdaždivejšie miesto Európy – 4 600 mm na jednotku plochy[chýba zdroj]. Okrem Kotoru ležia na pobreží zálivu mestá Perast, Risan, Herceg Novi a Tivat. Podľa povesti viezli námorníci v roku 809 telo svätého Tripuna, mučeníka z 3. storočia, zastihla ich búrka a oni sa schovali v pokojných vodách zálivu. Pretože nevedeli ako odtiaľ vyplávať, domáci im ponúkli, aby telo nechali u nich, že ho budú uctievať. Neskôr na na ochranu ostatkov vybudovali románsku katedrálu sv. Tripuna považovanú za jednu z najkrajších stredovekých stavieb v Stredomorí.

Ostrov Svätý Štefan. Na skalnatom ostrove neďaleko pobrežia založilo v 15. storočí dvanásť rodín Čiernohorcov malú rybársku osadu. Neprístupné miesto im slúžilo ako úkryt a každá rodina tu mala svoj domček so zásobami potravín. Podľa povesti im výstavbu tohto dôležitého oporného bodu umožnilo ukoristenie pokladu potom, čo sa im podarilo premôcť posádku jednej tureckej galéry. Na najvyššom mieste uprostred ostrova postavili v 15. storočí kostol sv. Štefana. V priebehu 16. storočia pribudli ďalšie kamenné domy a mestečko bolo obohnané obrannou hradbou. Blízko vstupnej brány postavili v 17. storočí kostol Premenenia Pána. V jeho tesnej blízkosti dnes stojí menší kostol Alexandra Nevského vyzdobený maľbami miestneho umelca Marka Gregoroviča, ktorý bol pôvodne zasvätený tiež sv. Štefanovi.

Národný park Durmitor Ľad a voda tu z vápenca vytesali nádhernú dramatickú krajinu, ktorá je dozaista najzaujímavejším a najobľúbenejším národným parkom v Čiernej Hore. Pre milovníkov prírody je to vskutku nádherné miesto, obdarené bielymi horami, prameňmi čistej horskej vody a ľadovcovými jazerami. Národný park okrášľuje 18 ľadovcových jazier, ktorým sa tu hovorí gorske oči. Najväčším a najdostupnejším je Čierne jazero (Crno jezero). K Čiernemu jazeru môžete dôjsť po 3km dlhej príjemnej ceste zo Žabljaku, čo je mestečko vo východnej časti pohoria a je hlavnou vstupnou bránou do parku a zároveň jediným mestom na jeho území.

Mostar, s tajuplnou vôňou orientu, patrí ku skvostom Bosny a Hercegoviny a je cieľom mnohých dovolenkujúcich v susednej chorvátskej Dalmácii. Malá krajina, v juhozápadnej časti Balkánu, je zmesou kultúr, ktoré sú v súčasnosti lákadlom pre turistov. Rozličné náboženstvá, zvyky, tradície, rituály, historické a kultúrne pamiatky – to je Bosna a Hercegovina. Typickým predstaviteľom jedinečnosti zmiešanej kultúry je stredoveké historické mesto a obchodné centrum Mostar. Od júla 2005 patrí do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Modré oko – vskutku zaujímavý prírodný úkaz, ktorý sa len tak nevidí. Modré oko je prameň. V veľkej hĺbky stúpa na povrch zeme veľké množstvo vody, ktoré hneď tvorí rieku. Voda je nádhernej modrej farby.

Vodopády Kravica sú vodopády, ktoré sa nachádzajú na rieke Trebižat v Bosne a Hercegovine, asi 10 km od pútnického mestečka Medžugorie, pri obci Gornji Studenci, južne od Mostaru. Sú viac ako 120 metrov široké a 28 metrov vysoké a patria medzi obľúbené výletné miesta Chorvátov, Bosniakov, no aj dovolenkárov z blízkej Makarskej riviéry.

Termín: jún 2020